Scallo, ja som začala diétovať v cca 13-14 rokoch. To ma mamka poslala do detskej ozdravovny, tam som išla s 85kg, domov som prišla s 72kg, doma som to ešte dotiahla na 64kg. To som stále nemala štíhlu postavu, nohy stále neboli do kraťasov, ani sukne som nemohla nosiť. Gymko som celé prediétovala, bola som na to jeden čas tak, že pol rohlíka na deň a bola som spokojná. Lenže takéto diétovanie vedie iba k ďalšiemu jojo-efektu. Na výške som sa už hrala s 75-82kg. Potom prišiel môj manžel, pri ktorom som do svadby pribrala na 90kg(on mal vtedy 72kg, dnes 98kg-ale pri jeho výške, to je akurát fajn, také eňo-ňuňo

)
Prvé tehu som bola pre pôrodom na 120kg, domov som prišla z pôrodnice so 104kg, no do dvoch rokov som mala zasa cca120kg. Druhé tehu som končila na 134kg, zasa do dvoch rokov po tehu som ich mala pekne naspäť.
Březen 2010 som začínala na 135kg, září som došla na 95kg, potom to uspokojenie viedlo k tomu, že kilá sa nie pomaly, ale rýchlo vrátili takmer všetky naspäť. Tak som sa na všetky diéty vykašlala a rezignovala.
Pred dvoma mesiacmi som sa zobudila s myšlienkou na band, ako poslednú moju šancu na zdravý život, lebo s týmito kilami isto smerujem k chorobám mojich rodičov-hypertenzia a cukrovka.

Keď som na nete naďabila na toto fórum, tak som všetko musela prečítať, prehodnotiť a dúfam, že ešte tento rok budem mať operáciu-tubu, alebo bypass za sebou. Konečne by som si ako-tak spravila sebavedomie a začala sa mať rada.
Komu vadí také dlhé vylievanie môjho srdiečka, tak prepáčte, musela som to napísať, možno sa mi uľaví.
